18. 1. 2018 17:06:56 | Ela Rybárová
SME - Jozef Jakubčo

Detí s rečovými problémami je čoraz viac. Niekomu stačí pár sedení u logopéda, iným trvá náprava reči roky Niektorí rodičia sú premotivovaní a riešia už trojročné dieťa, ktoré nevie povedať hlásku „r“, iní zas prídu po odbornú pomoc až na poslednú chvíľu. Logopedička ĽUBICA PROKEŠOVÁ hovorí o tom, prečo je dnes detí s rečovými problémami viac, aj o tom, ako zistíte, či potrebujete ísť k logopédovi, či ako doma cvičiť.

 
V predškolskej triede nie je výnimočné, že hoci dievčatá zväčša rozprávajú čisto, mnohým chlapcom nie je takmer vôbec rozumieť. Je to všeobecné pravidlo?
Sama mám viac klientov chlapcov ako dievčat, v pomere približne šesťdesiat ku štyridsať. Oproti minulosti však vidíme celkovo nárast detí s problémami vo vývine reči, pribúdajú deti s oneskoreným vývinom reči.

Prečo je čoraz viac detí s rečovými problémami?
Dnešné deti trávia veľmi veľa času pri pozeraní televízie, rozprávok, pri hraní počítačových hier, pri hraní na tablete či mobilných telefónoch už v útlom veku. Treba si uvedomiť, že vtedy je dieťa len pasívnym prijímateľom informácií. V minulosti neboli takéto formy zábavy a rodičia deťom venovali viac času, hrali sa s nimi a hru komentovali, učili sa riekanky, básničky, pesničky a čítali si s nimi knižky. Pri čítaní rodič intuitívne zjednodušuje svoju reč na úroveň dieťaťa tak, aby mu rozumelo a poskytuje mu tiež rečový vzor. Dieťa zas má možnosť reagovať, pýtať sa. Rodič mu tak rozvíja slovnú zásobu, porozumenie aj schopnosť viesť dialóg.

Čo však vtedy, keď sa rodičia s deťmi rozprávajú, a predsa je rozprávanie
nezrozumiteľné?
Sú, samozrejme, aj iné príčiny, napríklad genetické predispozície, skrytá ľahká porucha sluchu a mnohé ďalšie. Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže odpočuť ani správnu výslovnosť. Takisto je dôležité, nakoľko je jazyk obratný, niektoré deti majú veľmi dobrú oromotoriku, mnohé však nie. Majú oslabené svaly jazyka, prípadne aj skrátenú jazykovú uzdičku. Veľa detí má myofunkčnú poruchu, teda poruchu funkcie jazyka, často otvorený zhryz. Na rozprávanie tiež vplýva aj správny rečový vzor. Ak má dieťa dvoch ráčkujúcich rodičov, je veľká pravdepodobnosť, že samo bude ráčkovať.

S akými rečovými problémami prichádzajú deti najčastejšie?
Prichádzajú najmä deti predškolského veku s dysláliami, teda poruchami artikulácie. Tiež deti so zajakavosťou, s oneskoreným vývinom reči a narastá aj počet detí s narušeným vývinom reči, teda vývinovou dysfáziou. Pri nej je narušená nielen zvuková stránka reči, ale problémy sú aj v ostatných jazykových rovinách, v obsahovej, gramatickej stránke reči, v porozumení Dieťa môže mať problém zopakovať aj jednoduchú vetu alebo ju vytvoriť. Často sa k tomu pridávajú aj poruchy pozornosti. V takom prípade treba intenzívne s dieťaťom pracovať, pretože v školskom veku to môže viesť až k poruchám učenia.

Dá sa aj narušený vývin reči vždy vyriešiť?
Dá sa s ním výborne pracovať, ak sa podchytí včas. Logopéd aj počas terapie dieťa priebežne diagnostikuje, mapuje jeho slabé stránky, ktoré treba rozvíjať, a šije mu terapiu na mieru. Ak príde rodič tesne pred nástupom do školy a dieťa má veľké problémy v artikulácii, v porozumení aj v gramatickej stránke reči, je málo času na nápravu.

Čo bola pre vás najväčšia pracovná výzva?
Asi práca so sluchovo postihnutým dievčatkom, ktorému bol implantovaný kochleárny implantát až vo štvrtom roku veku a dovtedy nerozprávalo hovorenou rečou. Úžasne napredovalo a už po roku terapie bolo porozumenie reči aj slovná zásoba natoľko rozvinuté, že sme mohli trénovať správnu artikuláciu a gramatickú stavbu reči. Veľkú zásluhu na tom má aj mama dievčatka, ktorá s ním denne pracovala.

Ako veľmi chcú u nás rodičia riešiť logopedické problémy svojich detí? Sú až
príliš entuziastickí alebo sa o to zaujímajú málo?
Väčšina rodičov už dnes vďaka internetu dokáže získať informácie, sú znalí problematiky. Prídu včas. Stáva sa, že sú niektorí premotivovaní, chceli by začať veľmi skoro, niektorí zas prídu až tesne pred nástupom do školy. Je rozdiel, keď príde rodič dvaapolročného alebo trojročného dieťaťa, ktoré má výborné porozumenie, dobrú rečovú produkciu, spája vety, len ešte netvorí napríklad hlásku „l“ alebo „r“, to je fyziologické a nie je nutný logopedický zásah. Na druhej strane, ak príde rodič s trojročným dieťaťom, ktoré vôbec nehovorí, má problémy v porozumení jednoduchých inštrukcií a nemá záujem o komunikáciu, logopéd je potrebný.

Aké sú hlavné znaky, podľa ktorých rodič spozná, že by mal riešiť problém s
odborníkom a v akom veku?
Sú vývinové medzníky, čo má dieťa a v akom veku dosiahnuť, ale to neznamená, že keď to nedosiahne presne vtedy, ako píše tabuľka na internete, treba robiť paniku. Je to orientačné. No vždy, keď má rodič podozrenie, že vo vývine reči nie je niečo v poriadku, treba prísť skonzultovať situáciu s logopédom. Často na problém upozornia rodičov učiteľky alebo pediatri.

V akom veku je problematické, ak dieťa ešte nerozpráva?
Prvé slová sa zvyčajne objavujú po prvom roku života, okolo druhého roku by už dieťa malo tvoriť jednoduché dvojslovné kombinácie. Samozrejme, každé dieťa má vlastné tempo, často sa stáva, že sa rozhovorí až po druhom roku života a dovtedy si vystačí s gestami a niekoľkými slovami. Dôležité je, že má dobré porozumenie a záujem o komunikáciu. Ak však dieťa po druhom roku života nemá žiadnu snahu komunikovať, treba vyhľadať odborníka.

Berú deti logopéda ako lekára? Ako ich motivujete cvičiť?
Niektoré deti sa spočiatku obávajú, nevedia, čo ich čaká. Keď však vidia, že im tu nikto nebude pichať injekcie, máme tu hračky, knižky, obrázky, obavy zmiznú. Naozaj sa snažíme pracovať s deťmi hravou formou. Samotný nácvik hlások je viac štruktúrovaný, pre deti je často únavný a nie vždy ich to baví. Najlepšou motiváciou je, keď ich pochválime za každý úspech aj za snahu.

Ako dlho trvá náprava rečového prejavu?
Je to veľmi individuálne. Každé dieťa má svoje tempo, závisí aj, aké je zrelé a aký rečový problém má. Niekedy stačia dve-tri sedenia, niekedy sa to natiahne aj na dva-tri roky.

Do akého veku sa dajú rečové problémy riešiť? Je niekedy neskoro odnaučiť sa
ráčkovať či šušlať?
Nikdy nie je neskoro. Často prichádzajú -násťroční, ktorí to zanedbali v predškolskom veku alebo vtedy neboli dosť motivovaní oni, alebo rodičia, a teraz sami chcú reč napraviť. Nesprávna výslovnosť je vtedy už veľmi fixovaná. Akéhokoľvek zlozvyku sa vždy ťažko zbavíme, takže je lepšie mu predísť. Na druhej strane staršie deti či dospelí majú omnoho vyššiu motiváciu a dá sa im výborne vysvetliť, čo sa od nich očakáva.

Ako je to pri zajakávaní?
U detí v mladšom predškolskom veku hovoríme o začínajúcej zajakavosti a dá sa s tým dobre pracovať. V útlom veku si deti ešte zvyčajne neuvedomujú, že majú problém, ak ich na to okolie zbytočne neupozorňuje. Ak je zajakavosť už fixovaná v školskom veku, môžeme už s dieťaťom o probléme otvorene hovoriť. Dôležité je predísť psychickému napätiu a strachu z hovorenia.

Kedy treba so zajakaním zájsť k odborníkovi?
Nie je nič nezvyčajné, keď sa okolo tretieho roku veku objavia v reči dieťaťa neplynulosti. Môže sa to stať preto, že v tomto veku veľmi narastá jeho slovná zásoba a nestíha vždy povedať všetko, čo má v hlave a čo by chcelo. Rodičia robia chybu, keď ho začnú upozorňovať „ako to rozprávaš? nadýchni sa, upokoj sa!“ Treba k tomu pristupovať pokojne, nedať dieťaťu najavo, že sa niečo deje, a poskytnúť mu dostatočný čas na hovorenie. Ak však neplynulosť pretrváva niekoľko mesiacov, prípadne si dieťa problém uvedomuje alebo rozpráva s námahou, treba vyhľadať pomoc. Tiež vtedy, ak sa už zajakavosť v rodine vyskytla.

Aké sú osvedčené cvičenia na zajakávanie?
Veľmi dobré sú dychové cvičenia, ktoré dieťa upokoja, hlboký nádych, pomalý výdych. Potom sú to aj relaxačné cvičenia, rôzne prvky detskej jogy a v neposlednom rade rytmizácia, spievanie si pesničiek s dieťaťom, vytlieskavanie, vyklopkávanie riekaniek. Na dosiahnutie plynulosti reči je najlepšia metóda fonograforytmiky, na ktorú logopéd zaškolí aj rodičov.

Ktoré sú najťažšie a najľahšie hlásky a prečo?
Najľahšie sú, samozrejme, samohlásky a pernoperné spoluhlásky „b“, „p“, „m“, tie zvyčajne produkujú deti už v predrečovom období. Najťažšie sú hlásky „l“, „r“ a sykavky. Hláska „r“ je artikulačne najnáročnejšia. Musí sa rozvibrovať špička jazyka, čo je niekedy náročné deťom vysvetliť, a tiež dostať jazyk do správnej polohy.

Dokáže sa každý naučiť každú hlásku?
Ak má všetky fyziologické predpoklady, tak áno. No, samozrejme, sú ľudia, ktorí to vzdajú, je to pre nich ťažké, majú malú motiváciu, a povedia si, že budú radšej ráčkovať.

Aké sú najlepšie cvičenia na ráčkovanie?
Nenúťte dieťa „povedz r“, keď vôbec nevie, ako ho má povedať, kam má dať jazyk. Často sa z toho potom vyvinie iba francúzske hrdelné „r“. Sú návody na trénovanie na internete, ktorými sa rodičia riadia, no ak jazyk nie je v správnej polohe, prípadne nie je dostatočne rozcvičený, návod sám nestačí. Osvedčené cvičenie je pritlačiť jazyk za horné zuby a robiť predĺžené ddddd. Teda rýchlo ťukať špičkou jazyka za hornými zubami pri pootvorených ústach, bez pohybu sánky a potom sa výdychovým prúdom snažiť špičku rozvibrovať. Tiež substitučná metóda, namiesto hlásky „r“ vyslovovať „d“, ale na správnom mieste, pretože mnoho detí tvorí hlásku „d“ na zuboch.

Čo písmeno „l“?
Tam je tiež dôležitá motorika jazyka, aby sa dokázal zdvihnúť za horné zuby aj pri otvorených ústach. Často deti nemajú jazyk dosť silný, tak ho zamieňajú za jednoduchšie hlásky „u“, „v“, „j“, prípadne ho úplne vynechávajú alebo ho vyslovujú ako medzizubné „l“. Najlepšie prípravné cvičenie je striedanie pohybov jazyka za hornými a spodnými zubami pri otvorených ústach bez pohybu sánky.

Aký je váš najlepší tip na sykavky?
Vhodné je napodobňovanie zvukov zvierat. Ak dieťa nesprávne vyslovuje ostré sykavky „c“, „s“, „z“, „dz“, usmiať sa, zacvaknúť zuby, jazyk dať za spodné zuby a snažiť sa napodobniť, ako robí had, ako bzučí včielka. Pri tupých sykavkách „č“, „š“, „ž“, „dž“, je to opačne, pery treba našpúliť a jazyk dať za horné zuby.

Vy sa venujete deťom, ale k logopédom chodia aj dospelí, aké problémy riešia?
Dospelí prichádzajú buď s poruchami reči, ktoré si priniesli ešte z detstva, ako rotacizmus (pozn. red. ráčkovanie), sigmatizmus (pozn. red. šušlanie) alebo zajakovosť. Potom sú to aj získané poruchy reči po úrazoch alebo po mozgových príhodách v zmysle afázie (pozn. red. porucha už vybudovanej reči, strata schopnosti používať alebo pochopiť slová).

Sú logopédi lekári? Aký je rozdiel medzi tými, ktorí pôsobia v nemocniciach a
mimo nich?
Nie sme lekári, sme samostatní odborní pracovníci. Máme vedomosti z anatómie a fyziológie reči, ako aj z pedagogickej a výchovno-vzdelávacej činnosti. Logopédi pracujú buď v rezorte zdravotníctva – v ambulanciách na poliklinikách, na nemocničných oddeleniach neurológie, ORL či foniatrie, alebo v rezorte školstva – v špeciálnych školách či v centrách špeciálnopedagogického poradenstva. Prečo je u nás logopédov málo, keď je o nich taký záujem? Logopédia sa dá na Slovensku študovať len v Bratislave na Univerzite Komenského a na uchádzačov sa kladú veľmi vysoké nároky. V súčasnosti je však už dvojnásobný počet študentov logopédie než pred približne pätnástimi rokmi, keď nás bolo v ročníku desať, takže nás pomaly, ale isto pribúda.